Keď jablko nepadne ďaleko od stromu

Autor: Jana Čačaná | 4.7.2015 o 12:02 | Karma článku: 7,21 | Prečítané:  301x

Človek by deti ešte pochopil. Lebo sú to deti. Ale ťažko hľadať ospravedlnenie pre nezodpovedných rodičov.

Bolo posledné júnové popoludnie. Vysmiate deti si niesli vysvedčenia, cukrárne plné. Išla som so svojím malým synom na obľúbené ihrisko, ktoré navštevujeme viac ako 3 mesiace. Ķeď som tam prichádzala, hluk detí bolo počuť až na ďalšiu ulicu. Nezvyčajné. Väčšinou tu býva kľud. Na lavičke sedeli tri "supermatky" a samozrejme pes. Pozdravila som ako tradične. A nič...Veď chvíľu sa pohráme a pôjdeme. Sadli sme si na ihrisko, obklopili nás roztrúsené chrumky a papieriky. Nezvyčajné. Na tomto ihrisku býva väčšinou poriadok. Šli sme na šmykľavku. Schody celé pokreslené od zelenej kriedy, celé zábradlie modrou. No pokreslené. Moc pekný výraz. Skôr počarbané. Farebný svet na malých rúčkach syna. Nezvyčajné. Kriedy som doteraz videla len na chodníku.  A ešte na tabuli. Pozrela som na matky. A nič...Riešili kabelku za 200 eur. V spodnej časti šmykľavky sme si sadli, tam to už hýrilo rôznymi farbami. Všetko počmárané a zašpinené. Biele tričko syna získalo farebný nádych. Práčka vyperie. Začala som sa tam cítiť nejako zvláštne. Inak ako po iné dni. Neprijemne. Celkom pekné ihrisko sa zrazu zmenilo na špinavé miesto. Ale pri pohľade na matky som si povedala, že tu akýkoľvek komentár tu nemá význam. Nepochopili by.  Pôsobili na mňa tak auparkovsky. Jedno dieťa hodilo do druhého lopatku aj s príslušným akcentom: Tu máš ty sviňa! Vek dieťaťa nedosahoval predpokladám ani 4 roky. Zarazilo ma to. Ako sa bude toto dieťa správať za pár rokov? Pozrela som sa na matky. A nič...Deti sa naháňali a kričali jedno cez druhé. Ohadzovali sa hračkami. Nevedeli sa spolu hrať. Veď možno sa ani nechceli. Začali sme baliť, pôjdeme si svojou cestou. Jedno dieťa začalo sypať kamienky mimo ihrisko - na cestu. Pozrela som sa na matky. A nič... Nejako som už od nich fakt nič nečakala. Výchova sa dnes už nenosí. Hlavne mať pokoj.
Druhé dieťa vysypalo tatrovku mimo ihrisko, tretie sa išlo pridať ďalšou " fúrou" a to mi už fakt nedalo. " Nesyp to tam, kamienky patria na ihrisko". Osopilo sa na mňa s neopísateľným výrazom. Je to dieťa, nečakala som, že  poslúchne. A tak pozerám na matky. A nič...Tak sa slušne pýtam koho je to dieťa, aby mu jeho matka vysvetlila, nech to nesype mimo ihrisko. Matky na mňa prekvapujúco a nechápavo pozreli, ale žiadna nereagovala... Veď čo asi tak môžem od nich chcieť. Deti sa pekne hrajú a oni majú konečne kľud.
Svoje dieťa naložím do kočíka a odchádzam znechutená z budúcej generácie detí a arogantných matiek. A počúvam ako mi zrazu nakladajú: a jak sa majú hrať? A to čo bolo akože? Atď.
Zastavil sa mi rozum. Čo vyrastie z týchto detí, keď už v škôlke sa takto správajú? A čo v škole? A v dospelosti? Zase len arogantná a vulgárna generácia po svojich rodičoch. Generácia, ktorá si robí, čo chce a nepozná hranice.
A nič, povedala som si sama pre seba. Ja budem svoje dieťa vychovávať tak, aby vyrástol z neho slušný človek. Aj keď to bude mať v živote ťažšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?